wiener:o:živote

No. Čo to je? Toto letné uhorkové šapitó, či kieho ďasa to mám nazvať. Vždy som mal niečo na robote. Raz som varil ryžu (s e-podporou Diušky), inokedy vybavoval s Rossom živnosť. Vždy bolo čo robiť. Dokonca aj v tých najväčších dávnych-nedávnych horúčavách som deň strávil viac-menej užitočne vyberaním (neviem či je to adekvátny výraz) a opätovným zavádzaním šnúrok do topánok. Teraz? Nehrozí. Nič. Celý deň. Ako keby tie dni ani neboli. Vstanem, niečo, idem spať. Vstanem, niečo... Na porazenie. Mám veci, ktoré chcem robiť, ale nikdy sa k nim nedostanem, lebo buď vstávam, buď niečo, alebo buď idem spať. No a táto pasivita ma nehorázne vyčerpáva. Rovnako ako ten chaos ktorým som obklopený. Nezastlaná posteľ ma vie vážne dojať, ale nejako sa nemám k tomu, aby som ju ustlal. Tanier od obeda pri stole. Už asi 2 hodiny tam ticho sedí, vidlička sa občas zaškerí. Vonku svieti slnko, ono je pekný deň, aspoň podľa ľudí okolo. Neviem, pravdepodobne áno, ale vyjadriť sa k tomu bližšie akosi nezvládam. Ale myslím, že keď som sa už dokopal k napísaniu tohto prvoplánového príspevku, tak robím pokroky. Asi si predsa len zasteliem posteľ posteľnatú a umyjem tie riady riadočnaté a potom... Potom spravím prievan, fiúúú, fiúúú.