wiener:o:živote

Z toho celého vyplýva (pri troche šťastia „malo by vyplývať“, pri troche menšieho šťastia „mohlo by vyplývať“, pri dosť veľkej dávke smoly „mohlo by vypľúvať“), že som nezažil zrovna socializmus, letné brigády, OTEX, prvý máj (akoby sa určite plešatý ujco Shaggy ohradil), ale nejaký relatívny vplyv na mňa chcene-nechcene mal. Možno práve preto ma toto nešťastné obdobie celkom fascinuje. Nemôžem si pomôcť, ale v mojom vnímaní má architektúra, móda, grafika a design sedemdesiatych rokov isté čaro a krásu. Všetky tie nápisy na budovách, charakteristické tvary a farby – dodnes som obklopený aj týmito vecami. V Bratislave je ich ešte stále dosť, napriek tomu, že oproti stojí moderná presklenná budova banky (bakaná, zabudol som podotknúť). Občas keď idem mestom, poteší ma, že v modernosti a novosti nájdem napr. aj zapatrošené mäsiarstvo s keramickou šunkou na priečelí, či nejaký vnútroblok na sídlisku, kde sa natáčala Fontána pre Zuzanu s drevenými terasami na domoch a ihriskom oproti.

Pomaly sa po tomto úvode do „mojej problematiky“, dostanem k jadru veci (začínam sa totiž nudiť a rád by som to skončil). Dnešný deň trávim práve všímaním si vecí, ktoré mi pripomínajú obdobie toho nášho socíku. Ráno vstanem, ako vždy otvorím tú chladiacu studenú vec na tie veci čo občas strkám do úst, keď ma prepadne lúpežník hlad a lúpi mi niečo v bruchu. A zameriam sa hlavne na tú chladničku. Hm... Минск (čiže Minsk, konečne sa mi tá ruština na niečo hodí), prevratný model M15. Mikrovlnke nad ňou vôbec nevenujem pozornosť. Máme tu predsa ruský výrobok, výsledok práce súdruhov, ktorý nám slúži už tridsať rokov.

Vytiahol som aj ventilátor kvôli neznesiteľným horúčavám. A vďaka výdobytkom doby dávno minulej mám krásne oranžový kvádrovitý (nie kádrovitý) ventilátor ETA s krásne komunistickými tlačidlami (to sú také že za komunistov, nooo...) a ešte krajšou červenou kontrolkou. Nikto ho nezapol dvadsať rokov, trocha smrdí ale funguje perfiš.

Zapnem si rádio značky Tesla, nejaký bakelit s dominujúcim nápisom Domino. Parádička. Niekde by som snáď aj vysnoril kotúčový prehrávač s nejakými nahrávkami Karola Duchoňa. Nevadí, Domino mi stačí. Komu by nestačil, však áno.

Ešte lampa, to je môj obľúbený element. Lampy boli fakt skvelé, super bomba mega skvelé. Také osobité. Dokonca s oranžovou farbou, ako stvorené k môjmu ventilátoru. A aby som vedel, koľko je hodín, postavím si na stôl ЗЛЕКТРОНИКА 25 (Zlektronika? Ruština nie je moja silná stránka). Každopádne je tam azbuka, dátum výroby september ´89 a má to socialistický vzhľad. Spĺňa to podmienky aby to doplnilo môj fajný „deň stretnutia s minulosťou“.

A tak sedím tu pri počítačí, ako najväčší truľo obklopený starým harampádím (ako mama zvykne hovoriť „vetešou“) a debilne sa usmievam, píšem blog a pozerám si obrázky na super stránke, ktorú som vďaka dnešnému socíkovskému vnuknutiu našiel, a síce http://socik.sme.sk/.

Je to pecka, dnes mi to zatiaľ vyšlo. Uvidíme čo tento pseudosocík ešte prinesie.

Váš Wiener.

P.S.: Mám veľké nutkanie ísť na pole a kombajnistom rozdať pivá. V rámci solidarity.

P.S.2: Nie že by som bol nejaký obhajca režimu, ale tie detiská na BB Pudingu vyzerali vtedy menej vyfetovane.