wiener:o:živote

Celý dnešný príspevok som obohatil o text pesničky Pecka s Kurtem od Prago Union. Veľmi ale veľmi dobre vystihuje môj vlastný názor, tak si to pekne prečítajte a možno sa s týmto príspevkom stotožníte aj Vy. A možno nie.   

Každý mně hned zná aniž bych řek slovo, řeč je prej levná, takže co z toho,
pani prodavačka v sámošce u pultu, si je prostě jistá že mám kapsy plný jogurtů.

Toto úplne neznášam. Škatulkovanie. Keď človek dostane nálepku už len podľa svojho výzoru, príp. toho, čo si o ňom doslova našuškajú ostatní. Idem v autobuse (a to upozorňujem, že nevyzerám nebezpečne ako Ross alebo Shaggy, ale sladko sladúčko, úplný lightboy v prúžkovanom svetríku   ) a babka sa na mňa pozerá, úplne to cítim ako si ide na mne oči vyočiť a keď na ňu znenazdajky kuknem, ostane ako obarená 2 sekundy s otvorenou hubou, potom si asi uvedomí, že by sa mala pozrieť inam, a spraví odomňa pár krokov preč.

Čo som sakra? Masový vrah... alebo čo?

Cestou tramvají ranní, úplně cizí paní, křičela na mně že ti mladí nemaj vychovaní,
čumím na ní, milostpaní poslouchají, že zrovna voni takhle žvaní...

Kráčam po ulici, mám sa niekde s niekým stretnúť, pozriem na hodinky a vidím len trištvrte na chlp. Damn it. Nechal som ich doma... Mobil – vybitý. Tak sa v tej najlepšej dobrej vôli prihovorím prvej osobe, ktorá vyzerá, že mi za takúto otázku nerozbije hlavu o obrubník, skrátka a jasne oslovím milú babičku.

„Dobrý deň, prepáčte že som taký smelý, neviete mi prosím povedať koľko je hodín?“
„Kriste Ježiši, ako sa som sa zľakla... ako sa to správate k starším ľuďom?“ a zdrhá preč.

Áno, teraz mám chuť zabíjať.

O bože jak já jen ten systém miluju, všude kam se hnu s pravidlama bojuju,
a všude najdu někoho kdo je přesvědčenej že má pravdu,
haldu argumentů a pojmů a nedokáže pochopit, že já jeho cestou nejdu,...

Takýto ľudia ma veeeľmi vytáčajú a viem, že s takýmito ľudmi si nikdy nebudem mať čo povedať. Pár som ich spoznal a nevedeli prijať môj názor, respektíve žiadny iný, ktorý sa nezhodoval s ich vlastným. Nielenže ho nevedeli prijať, jednoducho ho označili za nesprávny, čo je vlastne úplný odpis. A pár z týchto ľudí sú dokonca všeobecne známi a populárni. Otázka je - prečo?

...mám svojí malou pravdu a nikomu jí necpu,
ale vím že můžeme jít společně a přitom každej svojí cestou,
ale přitom je taky dost možný, že nevím vůbec nic,
sem flink a floutek co doufá že jednou najde víc,
víc než hromadu složenek ve schránce jednou za měsíc.

V to dúfa zrejme úplne každý   

Dobre, už Vás nebudem ďalej trápiť svojím trapáckym spôsobom, ale možno sa Vám to páčilo, ak áno tak som rád. Pekný zvyšok dňa praje

Joffre Wiener